Osoby
Lojzo krčmár a majiteľ krčmy U Lojza
Jožo
Julo
Peťo štamgasti
Ondro
Juraj
Slečna neznáma
Veľký brat rozprávač
PRVÉ DEJSTVO
Za pultom U Lojza
Lojzo.
No konečne sú tu predčasné voľby. Už som si myslel, že kým sa vláda postaví, tak mi žena aj ďalšie decko vyprdne.
Jožo.
Aj tak sú to všetko len špinaví zlodeji! Ja ich môžem je***.
Julo.
Veď ale Jožo, dnes je iná doba. Treba tam ísť a dať to niekomu.
Jožo.
Ale… To už radšej žene môžem dať. Môj hlas aj tak p*** zmení.
Julo.
A ty nebodaj chceš, aby vyhrali tie progresívne bu***?!
Lojzo.
Julo a ty už si bol odvoliť, keď tu Jožiho takto spovedáš?
Julo.
Však dopijem a pôjdem voliť Republiku. A ty ma neser Jožo, ideš so mnou!
Jožo.
Republiku? A koho ideš krúžkovať?
Julo.
Akože koho… však Republiku!
Lojzo.
Ale on nemyslí stranu, ale kandidátov, ktorých ideš krúžkovať. Štyroch musíš.
Julo.
Jáj… No veď dám toho… Mira Suju, on vyzerá byť taký správny chlop. Potom tam je Uhrík —
Lojzo.
On je ako predseda, hej?
Julo.
Hej. Dám aj Mazurekovi. Mladý sa snaží a má vždy pravdu!
Jožo.
No a koho posledného?
Julo.
Však Mazureka som ti povedal!
Jožo.
Ale bo**! Ty už si ožratý!
Lojzo.
Nie Julo, toho si hovoril tretieho… Ešte jedného musí krúžkovať.
Julo.
Pche… Tfuj. Vy ste obaja je*****. Tak toho… no… čo bol u Kotlebu kedysi… Taraba! Tarabovi dám.
Jožo.
Ale prd dáš Tarabovi, ten je u Danka.
Julo.
U Danka, hej?! To som ani nevedel…
Jožo.
Joj to už dávno. Aj pol roka dozadu…
Julo.
Do riti…
Vstúpia Peťo, Ondro, Juraj
Peťo.
Čaute borci…
Lojzo.
Ahoj hoši. Slivku Peto?
Peťo.
Tak ulej čosi… a jedného Corgoňa.
Lojzo.
A vy chalani čo si dáte?
Ondro.
Vieš čo mucko sprav mi tiež jedno pivko a tuná Ďurimu malú kofolu.
Lojzo.
Kofolu?! Čo tak?
Juraj.
Ale… do mesta musím skočiť. Hanka chce rezne klepať.
Julo.
Chalani a voliť ste už boli?!
Peťo.
Len teraz sme z hory došli, tak ešte do sprchy nás nechaj ísť.
Lojzo.
A to ste len teraz došli?!
Ondro.
Počúvaj: Felda sa mi doje**** na zvážnici. Roztláčať sme ju museli. A to mám plný kufor metrovic, čo sme si pobrali.
Juraj.
Bohactvo, skoro nás ten ko*** načapal. Poznáš Igora, horára?
Lojzo.
To fakt? Jasné.
Juraj.
Kokos, akurát sme ich stihli naložiť a zavrieť kufor, keď zrazu spoza zákruty vybehol na Lade.
Lojzo.
Fúha…
Peťo.
Čumel ako také teľa, že reku čo sme boli… A ja že zo šlógu len vodu načapovať k prameňu. Vieš ktorý, ten čo tečie pod vysielačom…
Lojzo.
Tak ale určite mu došlo, že čo ste tam asi…
Peto.
Čo ja viem, tak asi. Ale zas vieš, mne do očí nič nepovie.
Juro.
Hej bo**, len potom pi****** trepe ostatným. Že na nás fízlov začne volať a tak…
Jožo.
Ozaj chlapi; počuli ste už o Robovi, o Igorovom mladom?
Lojzo.
Jaj, to s tým pokecom, že?
Jožo.
Hej…
Julo.
Bo**, nehovor už o tom! Fuj, grcať sa mi chce.
Peťo.
Čo je s ním?
Ondro.
Počkaj, ty to nevieš?
Juro.
Čo nevie? Ani ja neviem.
Ondro.
No, ty ko***. Mňa skoro vystrelo, keď som sa to dozvedel.
Lojzo.
To neviete o našom malom Robkovi?
Peťo.
Nie.
Ondro.
Teploš to je.
Juro.
Čo? Robo? Ale pi**.
Ondro.
Fakt. Povedz im to Joži.
Jožo.
Môj kamoš Vilo – z mesta je, asi ho nepoznáte – si zvykne robiť pi** na pokeci z pupušov. Minule chcel zmlatit jedného, čo mu poslal RP s holými fotkami, že ho príde za dvadsku vyfajat…
Peťo.
Fuj do bo**!
Julo.
Ale vy ste všetci prije****.
Jožo.
No a Vilo mu povedal, že nech teda dôjde na parkovisko za pumpu, čo je pri slovnaftke hneď vedľa Tesca. Akurát boli tri hodiny ráno, čiže nikde nebolo ani živej duše. Vilo mal odparkované auto tam pri Tescu, ale tak aby videl dobre na pumpu. No a hádajte kto tam došiel na svojom modrom Golfe.
Peťo.
Či ti je**…
Juro.
Naozaj Robo?
Jožo.
Hej. Že tam sedel v tom aute a písal mu er péčky, že kde je, že už tam parkuje a je úplne nadržaný…
Peťo.
No pekne…
Julo.
Takú by som mu prije***…
Lojzo.
Bo**, za chvíľu nebude decka, kere nebude teplé… Skur**** doba! Chalani a vy koho krúžkujete?
Juraj.
Ja som vždy volil Kotlebu aj teraz budem. Len on tu vie spraviť poriadok.
Jožo.
Ale Kotleba teraz nekandiduje. Má zákaz.
Juraj.
Čo?! On tam neni? A kto je potom jednotka na kandidátke?
Jožo.
Neviem, asi jeho brat. Ale nebuď kok**, hybaj voliť Republiku! Kotlebovci sú prepadnutý hlas.
Juraj.
Ále, Republika… To sú zradcovia Jožko.
Jožo.
Akí zradcovia, netrep!
Juraj.
Sú, veď Mariána podrazili. Pamätáš, s tými číslami a symbolmi… Akože fašistické gestá a podobné kraviny.
Jožo.
Ale prd makový! Mi nehovor, že to bol Uhríkov nápad a Magián by nebodaj ukazoval nejaký šek proti svojej vôli.
Juraj.
Tak to už neviem… Ale aj s tým NATO. Tak najprv okamžité vystúpenie, aj z EU, a zrazu možno v budúcnosti…
Lojzo.
Nehádajte sa jak barani… Ondro ty koho ideš?
Ondro.
A ja ich je***. Všetci sú to kok***, čo chcú len pre seba nahrabať. A na nás robotníkov živnostníkov sa zase vyserú, jako vždycky.
Veľký brat.
Odrazu sa dvere do krčmy roztvoria a v sprievode zvuku klopania podpätkov vchádza vskutku neočakávaný hosť. Niekto, koho by ste vo večerných hodinách volebného dňa, niekde v zahrabanom lokále tretej cenovej, rozhodne nečakali. Je to mladá dvadsiatnička, tlačiaca popri sebe dúhovú elektrickú kolobežku. Oblečená je vo vyzývavom ružovom latexe, ktorý zdobia farebné čičmianske ornamenty, a na chodidlách má ružové štekle. Dievčina sa usadila k vzdialenejšiemu stolu a uvolnila svoje zlaté pramene zo zovretia ružovej spony.
Lojzo nezvykne odbiehať spoza pultu. Robí tak až na konci dňa, keď musí spratať poháre zo stolov a vysypať popolníky, ktoré sú až do konca dňa preplnené kôpkami spálených ohorkov. Lenže slečinka očividne nerozumie miestnym mravom, takže sama od seba si k pultu objednať určite nepríde. Lojzo nasrdene hádže mokrú handru do drezu a neochotne sa k slečne pritacká.
Lojzo.
Dobrý, čo si dáte?
Slečna.
Oh, dobrý… Prosím si broskyňové smoothie.
Lojzo.
Ha? Smouuu… Smuu… Čo?
Slečna.
Smoothie. Smú-dhi. Úplná mňamka. Vy to tu nerobíte?
Lojzo.
Slečna, toto je dedinská krčma a nie vystajlovaný bar niekde v Blave. My tu čapujeme pivo desinu a dvanástku, alebo máme ešte fľaškového Kelta —
Slečna.
Fuj pivo…
Lojzo.
Ak chcete, nalejem vám vodku, borovičku, slivku, vaječný likér —
Slečna.
Stop! To je ešte väČší hnus. Nemáte nejaké nealko?
Lojzo.
Ovocný čaj alebo turka? Ale došlo nám mlieko.
Slečna.
Fúha, to je výber… Tak ten ovocný si dám.
Lojzo.
Prinesiem.
Slečna.
Ou-ká, tak aspoň ten Čaj. A prosím Vás, je tu niekde zástr-Čka? Pichla by som tam kolobe-Žku na chvíľo-Čku.
Lojzo.
Zástrčka je na chodbe, hneď vedľa pánskych.
Slečna.
Okejky, ďakujem.
Veľký brat.
Lojzo je aj na povrch úplne vyvedený z miery. Akonáhle sa dotacká späť za pult, začne v tichosti ohovárať.
Lojzo.
Čo vám je**?! Tá je úplne preafektovaná…
Peťo.
Panička je fajnová, hej?
Lojzo.
Čo ti je**. Takéto niečo som hádam ešte nestretol…
Juraj.
Ale neni až tak špatná. Vošiel by…
Ondro.
A kde by ti vošiel, prosím ťa, však lesba to je!
Juraj.
Akože trochu tak pôsobí…
Ondro.
Že trochu… Však na kolobežke má znázornenú dúhovú vlajku a aj tie ornamenty po tele má dúhové!
Julo.
Čože?! Lesba?! Tak to sa idem so slečinkou trochu porozprávať. Hej, mladá!
Peťo.
Julo, je* na to! Máš už vypité —
Julo.
Drž pi** lebo aj tebe prije***.
Lojzo.
Bo** nevrieskaj mi tu!
Julo.
Čo, nebodaj ti stojí?
Lojzo.
Je to zákazníčka.
Julo.
Ale však neboj sa, ja nie som úplny kok**, Lojzinko. Ja viem odkiaľ fúka…
Veľký brat.
Julo si vezme nedopité decko borky a nakláňajúci sa zo strany na stranu sa po chvíli doteperí k jej stolu. V tej chvíli už za ním opätovne sedela aj slečna. Julo sa posadí rovno naproti nej a na drzovku jej fukne dym z marsky priamo do tváre.
Julo.
Pekná kolobežka… Tvoja?
Slečna.
Áno, moja.
Julo.
A prečo je taká dúhová?!
Slečna.
Lebo sa mi taká asi páČi, nie? Reflektuje moje vnútorné Ja.
Julo.
Aha… a ty prečo chodíš takto oblečená?!
Lojzo.
Julo, nechaj ju na pokoji!
Julo.
Ale a čo jej robím?! Veď normálne sa bavíme. Však moja? Normálne tu konverzujeme.
Slečna.
Máte taký nepríjemný podnapitý tón a dosť divne na mňa pozeráte. A mimochodom, uŽ tri krát ste mi priamo do tváre vyfúkli dym.
Julo.
Toto je fajčiar a fúkať si budem kde len chcem, dobre?! Ináč, počul som, že takéto dúhové farbičky nosia len… no… takí tí iní ľudia…
Slečna.
Iní ľudia?! Prosím?!
Julo.
Skur**** teploši! (dohovorí a udrie päsťou do stola)
Lojzo.
Kľudni sa trochu!
Slečna.
PoČkajte, moment! Rozumiem tomu správne, vy máte nieČo proti queer?
Julo.
Čo? Aký klavír do pi**? Ja len nemusím homošov, ani lesby. Keby môžem, tak by som to strieľal!
Slečna.
ČoŽe by ste?! UráŽa ma, čo ste práve povedali.
Julo.
Ty si urazená?! Pche, počuli ste? Tak ja ti teraz niečo poviem, moja krásna; mňa uráža, že mi tu niečo takéto vôbec behá po dedine, a nieže sedí v mojej krčme!
Lojzo.
Julo, nechaj ju!
Julo.
Ale nep**** mi tam, dobre?! Už som fakt nasratý!
Slečna.
Tak dosť! ChceŠ dostať na budku tu pred ostatnými alebo ideme von?
Julo.
A nie si už trošku drzá dievčatko? By si bola mojou dcérou —
Slečna.
BoŽe môj, toto je ešte horŠie, ako na tej omŠi v rudohorí…
Julo.
Čo to trepeš?!
Slečna.
No niČ dedo. Hej, chlapci, uŽ ste niekedy videli, ako sa z oŽratého päťdesiatnika stane milovník chlpatých zadkov?
Juraj.
Fuha! Tak to by som si nedal Juľko…
Ondro.
Slečna, snáď vidíte, že je ožratý!
Julo.
Nielen syna, aj dcéru zmlátim do bordova, keď si zaslúži… A teba tiež zmastím, drzaňa drzá!
Slečna.
Hej, tak poď na férovku, posero!
Julo.
Ty ku*** špinavá!
Zmiešaný krik Od pultu: Čo ti je**!?
Julo.
Čo utekáš? Poď sem ti hovorím!
Slečna.
Och, a to som si myslela, že oslobodenie tridsiatich siedmich dedín v posledný deň bude volebný rekord… Ibaže povinnosť nepozná oddych, a aj túto obec musím vymaniť spod spárov ochlokracie!
Julo.
Cha, že ferovku! Ti jednu prije*** a hneď —
Veľký brat.
Julo už ale nestihne dokončiť vyhrážku, pretože slečnina pravačka vystrelí do vzduchu a podrážkou štekle prudko zasahuje okraj stola. Ten sa rýchlo prevrhne a svojou váhou pridlávi prechľastaného Jula.
Jožo.
To čo mu robíš?! Kur** špinavá.
Veľký brat.
Jozef, Ondro, Peťo a Juraj sa okamžite dvíhajú od pultu, pripravení ratovať svojho ovaleného kamaráta. V tom momente ale už slečna zdvihne svoj chytrý telefón nad hlavu, ktorý zo seba razom začne chrliť oslepujúcu dúhovú žiaru. Tá štyroch útočníkov najprv oslepí a keď sa k nej pridajú aj ohlušujúce tóny pesničky Shape of You, štamgasti od bolesti padnú na zem a neprestávajú sa zvíjať od bolesti.
Keď po nedlhej chvíli žiara s pesničkou ustanú, vystrašený krčmár Lojzo sa pomaly nesmelo vytrčí spoza pultu. To čo uvidel mu doslova vyrazilo dych. Stála pred ním slečna, ktorá miesto telefónu tríma vybíjanú valašku a z ramien visí krikľavý dúhový plášť.
Vykročila vpred a keď sa zahnala svojou valaškou, zasahujúc tym Peťovú hlavu, Lojzové črevá to nevydržia. O čo viac jeho zhrozenie eskalovalo, keď pri pohľade na zem nemohol svojich štamgastov vôbec spoznať. Na dlážke si to totižto rozdávali štyria chlapi v čiernom latexe, na tvári s koženými psími maskami rovnakej farby.
Slečna zatočila valaškou a rýchlym výpadom vpred poslala na Lojza lúč magenty. Krčmár si po následnom otvorení očí uvedomil, že miesto ufúľaného trička a vynosených kapsáčov je takmer úplne nahý, teda okrem jeho intímnej partie, ktorú mu zdobil chromový pás cudnosti.
Slečna.
Tak to by sme mali. Ale teraz už musím ísť. Kolobežka je nabitá a miestni šoféri musia tiež z času na čas oprášiť PZP.
Lojzo.
Ďakujeme ti slečna. Konečne z nás niekto spravil pokrokových občanov tejto krajiny.
Slečna.
Veru, veru. A pamätajte, priatelia, dnes volíme budúcnosť! Každému, kto dá hlas minulosti, budú po voľbách odňaté deti a pôjdu do opatery registrovaných párov.
Julo.
Slečna zlatá, ešte pred tým, než odídete; komu vďačíme za to, že sme konečne pokrokovými občanmi tejto krajiny?
Slečna.
Och, som to po toľkých storočiach ale neohrabaná… Volám sa eValaška23. Spoločne s mojou sestrou Alex232 sme po páde Hegerovej vlády povstali spod sitnianskych skál, aby sme tejto krajine prišli na pomoc v hodine najväčšej núdze.
Lojzo.
Ale to nie je možné… Legenda o rytieroch spod Sitna hovorí o dvoch bratoch…
eValaška23.
Ach, za to môže Alex. V tých časoch, keď nás ten patriarchálny pohan zaklial, sa ešte identifikovala ako muž. Ten pohnan predpokladal, že keď jeden z nás je muž, musí byť automaticky aj ten druhý… Chlapi, typické. V poriadku moji milí. Najvyšší čas, aby ste sa pobrali k volebným urnám. Musím ešte čo to pobehať, aby dnes večer zvíťazilo dobro a budúcnosť nad zlom a minulosťou.
Lojzo.
Maj sa eValaška23… Ach, od dnešného dňa sa to tu volá Happy bananas pub!
Veľký brat.
A tak eValaska23 odpojila svoju kolobežku z nabíjačky, do uší vtesnala sluchátka, a po pár svižnych odrazoch sa vydala priamo pod kolesá autobusu. Vďaka tomu, že za tie roky pod skalami dosť stvrdla, z tejto zrážky mal škodu iba autobus. Preto ho nakoniec premenila na bicykel a z dvojprúdovky spravila cyklotrasu.
Celá debata | RSS tejto debaty