Sitnianske rytierky

Osoby

eValaška23_______Sitnianska rytierka

Alex232__________Sitnianski rytieri

Rysman__________prezidentkin poradca

Sereš___________finančník a vládca sveta z 5th. Ave

Veľký brat_______rozprávač







Tretie dejstvo

Vystúpi eValaška23 na svojej e-kolobežke v cyklopruhu na Vajanského nábreží



eValaška23.
(spieva si za jazdy)
Pred oknom – za oknom je*e Ci-ku-lኚ!
Povedz nám, Ci-ku-lኚ, čo v tej gume mኚ?
Jednu novú pi**u, pre-ro-be-nú AniČku!
Pre zlého, Janička, opasok cudnos-ti.

Vystúpi Alex232, znesie sa z oblohy na svojom žlto-bielo-purpurovo-čiernom drone.

Alex232.
Mám vás, potvora!

eValaška23.
Sestra?!

Alex232.
Sestra?! A vôbec; aké sme vám my sestry?! My už žiadnych súrodencov nemáme!

eValaška23.
Aha, jasné… Už viem podľa farieb drona… Ale o tých súrodencoch, Že to hovoríte zrovna vy… Že vás svedomie neplieska! To ja som tá, ktorej bolo ukrivdené. Celé storoČia uväznená v skalách len kvôli vaŠej samopaŠnosti.

Alex232.
Kvôli našej samopašnosti? Prosím?! Nenechajte sa vysmiať, drahá. Kto sa vystatoval tým, že je novou dedičkou Sitna? Hoc v tých časoch, ešte ako muž, sme boli právoplatnými dedičmi my! Nehovoriac o tom, že sme prvorodení! A ktože sa to chválil cudzím perím po ulovení jeleňa? Hoc bez nás by vás ani len nenapadlo obťažovať sa lovom pre nejakých vyhladovaných pohanských kňazov. Nie, drahá bývala sestra, to vaša samopašnosť nás uvrhla do prekliatia!

eValaška23.
Tak Či onak, vy ste tí, ktorí prví tasili meČ, v dôsledku Čoho sa naľakal starŠina ich rádu.

Alex232.
Nemáme žiaden problém ho tasiť opätovne, ak nás tu, teraz aj zaraz nepožiadate o odpustenie.

eValaška23.
Vidím dobre? Tá stuha na vaŠom ľavom prse, to sú farby Palestíny, vŠakŽe?!

Alex232.
Vidíte. Ale nechápeme, čo to má s—

eValaška23.
Ak ste si náhodou nevŠimli, drahí súrodenci, ja mám zas na tom svojom odznaČik s Dávidovou hviezdou!

Alex232.
Takže to ste boli vy, bývala sestra, kto vysvietil hrad vo farbách Izraela?!

eValaška23.
Samozrejme. A spravím tak pri kaŽdej krajine, ktorú napadne primitívny agresor.

Alex232.
Ach, drahá, vy tomu aleže vôbec nerozumiete… Všetky vaše rozhodnutia ovplyvňujú prúdy názorových trendov, ktoré utvárajú a udávajú iní, chytrejší to ľudia než ich nasledovatelia.

eValaška23.
Ach, jasné, samozrejme… OČividne nám tu niektorí, po toľkých rokoch pod skalami, dezolujú.

Alex232.
Toto si vyprosíme!

eValaška23.
Ale ja vám to nevyČítam, drahí súrodenci. VŠade kde sa len pozrieme, samé to konŠpiraČné médium. Je naozaj nároČné zachovať si psychohygienu v Časoch plných hoaxov a šírenia dezinformácií. V Časoch boja—

Alex232.
Nechajte nás hádať; boja dobra proti zlu.

eValšak23.
Správne! Ako ste—

Alex232.
–to vedeli? Skrátka ste predvídateľná, ako všetci vášho druhu.

eValaška23.
Môjho druhu? Cha, cha. A kto uŽ len je môjho druhu, keď nie vy, drahí súrodenci? PoČkajte! Nebodaj naráŽate na moju orientáciu? Chcem vás len upozorniť, Že je to prasprostý—

Alex232.
– prejav nenávisti?

eValaška23.
A nie je?!

Alex232.
Vás drahá nenávidíme úplne z iných dôvodov a tie sme už uviedli. Plus ešte z jedného: kvôli Vašej spomínanej samopašnosti aj tieto voľby dopadli na hovno! Ale určite vás nezatracujeme z dôvodov orientácie. My, nebinárne bytosti, sa nestretávame s porozumením u väčšiny. A niekedy ani menšiny, obzvlášť v tejto krajine. My najlepšie vieme, čo je to výsmech, opovrhnutie a nenávisť.

eValaška23.
Tak tu láskavo neŽvante Čosi o druhoch, pretoŽe to tak—

Alex232.
—vyznieva? Ale to je nám u riti, drahá bývalá sestra, ako vám to vyznie. My máme na mysli úplne iný druh. Druh človeka rodu ofca!

eValaška23.
To som si mohla myslieť… Ani vy nie ste Žiadne prekvapenie, drahí súrodenci. E-Šte mi len povedzte, Že dvoji-Čky si zhodili AmeriČania sami a Že za pyramídami stojí Enki z dynastie Anunnaki. Ach, skoro som zabudla, že kráľovná Alžbeta II. bola vlastne Velociraptor… Do pána bo-Žka! Ak je neviera v takéto koniny prejavom ofce, tak teraz a zaraz sa vám rozhodne neospravedlním, ale radŠej s hrdosťou za-béééékam.

Alex232.
Ach jaj… Viete, drahá eValaška23, niekedy vám aj závidíme. Naozaj. Byť tak človiečikom, ktorý je v živote tam kde je, lebo mu to tak niekto celý život ordinuje, buď priamo ba i nevedome, a ten človiečik aj s radosťou zakaždým poslúchne, pretože intelekt mu za žiadnych okolností nedokáže vyslať signál v podobe blikajúceho červeného svetielka, ktoré naznačuje, že veci môžu byť úplne inak, ako sa na prvý pohľad zvyknú javiť. Čo všetko by dnes mohlo byť lepšie, keby väčšina mladej generácie slepo nenasledovala každý pozlátený výkal obalený ružovými trblietkami, protežovaný na sociálnych sieťach? Ale človiečik… tomu je to u riti. Ten má vždy na všetko správnu odpoveď, ktorú nekrititicky preberá od svojho obľúbeného výkalu. No smutné je, ako nikdy nezistí, že touto svojou poslušnosťou už od mladosti usilovne kope hrob vlastnej duši, pričom celý život nevedomky, ale hlavne ochotne maká za a na záujmy niekoho iného. A presne to isté čaká potomstvo človiečika. Ale veru, my tomu chápeme… Tam kde sa platí, duša nemá cenu. Na to netreba zabúdať, drahá bývalá sestrička.

eValaška23.
Vôbec netuším, o Čom to Žvatláte, drahí súrodenci. Ak však dovolíte, musím ešte skoČiť tuná na Šafko, vyčistiť sídlo pána Kapitána, nakoľko sa mu tam rozmohol Kuffaliban pod vedením veľkých inkvizítorov a lovcov medveďov. Viete, sama som sa tak rozhodla, ani Šéf nemusel volať…

Alex232.
Sama ste sa rozhodla… Ha, ha, to určite, Valaška. Slobodná voľba je len ilúzia. Lepšie povedané bariéra, vytvorená mocnými pre tých druhých.

eValaška23.
Ó-kÁ… JeŽiš-Šku na kríž-Žku… Niekto tu očividne holduje internetovým Vysieračom…

Alex232.
Chystáš sa niekam? Lebo my sme ešte neskončili.

eValaška23.
Ale skon-Čili. TotiŽto o pravde sa nediskutuje. Zapíš si to pod tie tvoje krátke Čierne mastné vlasy! A len pre vašu informáciu, vy nie ste žiadne oni, ale iba obyČajná prasprostá dezolátka! Zavolám Šéfovi nech si ťa radŠej odprace späť pod skaly, pretoŽe s tak natvrdlou gebuľkou aj tak v dnešnom svete nepochod튚..   

Alex232.
Nechceš o pravde diskutovať? Budiš. Aspoň konečne dokončíme to, čo sme mali už dávno…

Veľký brat.
Akonáhle Alex zostúpi z drona, ten sa v momente zmení v purpurový vír emócii chaosu, z ktorého oka frcká žlto-bielo-čierny tuš za sprievodu nepatrných tónov a spevu pre Valašku úplne neznámej pesničky:

                            “Sucker love is heaven sent

                              You pucker up, our passion’s spent

                              My heart’s a tart, your body’s rent

                              My body’s broken, yours is bent”

Odrazu však hudba ustane a po víre ani stopa. Pred Valaškou stojí mohutný rytier v pastelovo fialovom turnajovom brnení, s bielym plášťom cez celý chrbát a sivým chocholcom na vrchu uzavretej helmy, len s tenkým-pozdĺžnym výrezom pre oči. Vo svojich oceľových dlaniach tríma ťažký obojručný meč a spustí na Valašku hlbokým dunivým hlasom:

Alex232.
Tu končí pastva, ofca!

Veľký brat.
Ibaže Valaška sa nezľakla. Nad hlavu vymrští svoj milovaný iPhone, z ktorého začnú do všetkých strán chrliť krikľavé farby dúhy, v doprovode hrejivých tónov a spevu z pesničky Alex doposiaľ tak neznámej:

                              “We were good, we were gold

                               Kinda dream that can’t be sold

                               We were right ‚til we weren’t      
                         
Built a home and watched it burn”

Keď už v pravačke tríma svoju vernú valašku, nohami nastupuje na dúhovú e-kolobežku, a zatiaľ čo čičmianske ornamenty jagajú zvesela, dúhový plášť tancuje z povzdychu anjela. Vtedy vánok Dunaja rusalke sukňu nadvihne, srdce Valašky hnevu sa určite nvyhne :

eValaška23.
Mýlite sa, súrodenci. Tu sa pastva začína!

Veľký brat.
A tak e-kolobežka naberá na rýchlosti, čo v dostatočne širokom cyklopruhu ide samo od seba. Čím bližšie je rytiera, tým viac z čepele valašky magenta vyviera. A keď už sú od seba iba na krokov pár, azda dva, sečnými zbraňami chystajú sa udierať. Či meč alebo valaška, oba nástroje premeny ba smrti, prinútené na sklonku nárazu zámer svoj stratiť… Totižto v tom osudovom momente, jak na meč tak valašku vyskočia dva sysle. Presne tie sysle čo zákonom sú chránené! Sitnianske rytierky si len pohľady zmätené stihnú vymeniť, keď tu odrazu spoza Lavičky Havla to Václava spozorujú blížiaci sa tieň, od vysilenia peniť: 

Rysman.
Rytierky! Hej, Rytierky, zadržte! Čo to stvárate doparoma?! Ste sa načisto pomiatli?

Alex232.
Ešte raz nám povedz rytierka a odsekneme ti vtáka a hrotom vydlabeme dieru! Máme meč a nebojíme sa ho použiť!

eValaška23.
Jurajko, pokladík, jajky achky… AkoŽe mám Ťa moc rada. Hlavne preto, Že premazávaŠš pani prezidentku, aby ostávala v prevádzke a tieŽ preto, Že chrániŠ tieto zlatuČké mali-Čké chlpatu-Čké tvor-Čeky. Ale toto je rodinný spor, prosím, nepleť sa do toho.

Rysman.
Ale vy to nechápete! Volal mi šéf, že sa vám nevie dovolať! Zle je! Veľmi zle je! (Crn-cŕn, crn-cŕn) Bohača, zase volá, radšej dám reproduktor… Hlavne pokoj, pretože je veľmi nasratý (dvíha hovor).

Sereš.
György, végre megtaláltad őket?!

Rysman.
Áno šéfe, našiel som ich, kúsok od Šafka…

Sereš.
Aký kúsok? Az istenért… Ony to éšte nevedia?!

eValaška23.
Čo nevieme?

Sereš.
Valaška, bazmek, kde kur** shi? Jä tam aj Álex?!

Alex232.
Ach… áno pán Sereš, tu sme.

Sereš.
A fenébe Alex! Valaška! Kúr** tham! Čo vám už načistö preskhočiló?! Vy snáď nevidíte, že na sídle eSzeNeSz sa chystajú jatka Medveďov? A dombokról alászálló medvék! Pána böha s vami! By som vedel predom, že je**te na prácu, mal by som celé to vaše Uš akurát thak v paži! Prečo nezostavuje vládu Šimečka Valaška, ha!? Prečo Špáradlo je*e na ponuky, Alex?! Však počkajte len; zmocnia sa úradu Kuffovci, Tarabovci a máte po chlebe! Rovno sa môžete roshlúčiť s vašimi LGPTI+ agnedö ve Felvidék! Eštema budete prosiť, aby som vás vrátil späť phod skaly! Nevdačníc…cí… teda cé… a ja môžem je**ť vaše džendžeré. A ťahajte na Šafko! Žiaden Huliak mi tu nebude poľovať na medvede a nefinancovať ochranu szyszlé! Šak prečö si myslíte, že mi na tom záleží. Odkedy pandúre opustiť Horné ühre, kto si myslíte, že mi pere prachy, keď né szyszlé! Kto buzeruje bežného Tóta, keď né medvede! A hajde do práce, photvory nevdačné!

Koniec tretieho dejstva