Sitnianske rytierky

Osoby

Veľký brat_________rozprávač
Alex232___________Sitnianski rytieri
Veľký inkvizítor_____Š.Kuffa
Čašníčka__________Anička
Hanka____________Čašníčka

ŠIESTE DEJSTVO

Vystúpi Veľký brat ako rozprávač

Veľký brat.
Slnečnú oblohu tejto krajiny prekryjú mračná smútku. Sediac na bojovom drone, sfarbenom nebinárnymi farbami, prenasleduje Alex232 čierneho krkavca. Tento vták, ktorého podobu na seba prevzal Veľký inkvizítor, mieri na severovýchod.
Kamže kam, hajzlík? uvažuje rytierka. Má nesmiernu chuť stlačiť len jedno jediné tlačítko, ktorým by vypustila salvu rakiet, čím by raz a navždy spálila jedného z tých, ktorí sa pokúšajú zmocniť kapitánovej strany.
Netuším, čo na ňom vlastne vidí…, že by mu ho je ľúto kvôli vade reči? premýšľa nad svojím šéfom Serešom vo vzťahu k predsedovi eSzeNeSz. Veľmi dobre vie, že starý pán z 5th. Avenue má pochopenie, lepšie povedané skôr slabosť, voči mnohým znevýhodneným obyvateľom tejto planéty. Kebyže chce, prehajdáka miliardy dolárov na luxusné jachty, dovolenkové rezorty, štetce a podobné nezmysli. On však taký nie je. Je iný, ako ostatní! S pokojom a rozvahou stoika vysedáva vo svojom skromnom príbytku v NY, z každej strany trpezlivo znáša urážky od rôznych ochlokratov, a naďalej trpezlivo posiela svoje ťažko vyšpekulované miliardy nadáciám a neziskovkám po celom svete, usilujúc o to, aby sa všetkým žilo aspoň o trochu lepšie. Skutočný filantrop, zmýšľa o ňom s rešpektom, zatiaľ čo opúšťa vzdušný priestor rafinérie Zlovnaft. Zrazu si všíma, že nebo je doposiaľ stále modré, a že nešlo o žiadne mračná. To len tie komíny vypúšťajú priveľa svinstva…
Veľmi dobre chápe, prečo jej šéf upriamil pozornosť na štát, akým je táto krajina. Jednoducho starý pán má dobré srdce a nedokáže sa už viac len tak nečinne prizerať, ako tu ľudia žijú zbytočne ťažko a v permanentne zlej nálade. Nejeden by si pomyslel, že si za to môžu sami, pre vlastnú zadubenosť. A čuduje sa im že sa nečudujú, keď si aj v roku 2023 volia za vládcu náčelníka Diaľnicu do Košíc v roku 2010.
Veľkého inkvizítora nespúšťa z očí. Hoc zmenil podobu v drobného operenca, dobre si uvedomuje, že ho ženú vpred neuhasiteľné plamene netolerancie! A síce diabol nikdy nespí, no z nejasného dôvodu sa odrazu spúšťa strmhlav z neba nadol, plánujúci svoje pristátie v meste na Ružovom kopci.
Istú dobu Veľký inkvizítor iba poletuje okolo strechy chátrajúceho kaštieľa, snažiac si odsledovať, či ho predsa len niekto nesleduje. Alex rýchlo prepne mód a spolu s dronom sa celá zneviditeľní. Levitujúc vedľa vysielača, na druhej strane rieky, sústredene pozoruje krúžiaceho operenca. Ten cez rozbitú okenicu kaštieľa nakoniec vletí do vnútra a ostane tam dlhé hodiny. Ibaže počas neprestajného hliadkovania dá o sebe vedieť aj prázdny žalúdok; Ach, musíme urgentne niečo zjesť, ináč tu odkväcneme, povie si a zamieri do prvej reštaurácie. Naďalej nevidíteľný dron ponechá levitovať nad strechou, aby zbytočne nedesila miestnych ľudov. Vojde dnu a rovno si odchytí čašníčku.

Alex232.
Dobrý deň. Prosíme Vás, chceme si niečo objednať.

Čašníčka.
V poriadku, posaďte sa k stolu, o chvíľku som pri Vás a prinesiem Vám jedálny lís—

Alex232.
Prepáčte, ide o to, že sa aleže neskutočne ponáhľame a preto aj hneď zaplatíme. Dáme vám pekný tringelt, nebojte… Čo také viete mať hotové ihneď?

Čašníčka.
Ach, no čo už mám s Vami robiť…  Tak najrýchlejšie Vám vieme spraviť nejakú pizzu alebo–

Alex232.
Výborne pizza! Robíte aj tú s ananásom?

Čašníčka.
Áno, v ponuke máme aj Hawai.

Alex232.
Skvelé! Tak Vás o jednu pekne poprosíme.

Čašníčka.
Dáte si aj niečo k pitiu?

Alex232.
Och, áno, ďakujem. Čapované pivko by padlo vhod…, úplne hocijaké…

Čašníčka.
V poriadku…, bude to 13,99€.

Alex232.
Super, ďakujeme. Zaplatíme kartou.

Čašníčka.
Ach, zabudla som Vám povedať, že kartou sa u nás dá platiť len pri objednávke nad 25€.

Alex232.
To čo je za blbosť?! Zvyčajne hotovosť nenosíme…

Čašníčka.
Bohužiaľ, objednávky pod 25€ berieme len v hotovosti.

Alex232.
Slečna… necháme Vám tringelt pokojne 5€, za jednu pizzu a pivo, ale na takéto spiatočnícke výmysli nemáme ani čas, ani náladu!

Čašníčka.
Ešte raz, veľmi ma to mrzí, avšak–

Alex232.
Pre boha živého! Slečna, chceme Vám normálne zaplatiť, rýchlo sa najesť a ísť si po svojom…

Čašníčka.
Mrzí ma to, ale budem sa musieť opakovať: v tomto prípade môžete platiť jedine hotovosťou.

Alex232.
To si robíte kozy!? Veď ale prečo?! Za prvé, my Vám nie sme žiadna pani, ak ste si náhodou nevšimli…, a po druhé: ktorý idiot toto vymyslel?

Čašníčka.
Pán majiteľ.

Alex232.
Tak my vám teraz niečo povieme, drahá: ak nechce pán majiteľ odseknúť vtáka a hrotom meča vydlabať nesamovhlnúcu pi*u, okamžite mi predáte tú skur*enú pizzu na kartu!

Čašníčka.
Hanka?!

Hanka.
Áno Anička?!

Čašníčka.
Prosím Ťa, zavoláj políciu. Táto pani sa vyhráža…

Alex232.
Ach, do pi*e, to je snáď zlý sen!? Toto nemôžete myslieť vážne…

Čašníčka.
Prosím Vás, opustite náš podnik, inak tú políciu naozaj zavoláme!

Alex232.
Viete čo…, nevermind! Serte na to baby, nestojíte nám za námahu ani vy, ani ten váš niemand šéf. Bodaj by ste skrachovali do roka a do dňa! Idem radšej na Zlovnaftku pre hot-dog, než by som tu minula čoby jediný cent!

Veľký brat.
Návšteva reštaurácie na Ružovom kopci Alex tak popudila, že v hneve úplne zabudne na hlad, naskočí na dron a stočí to rovno ku schátranému kaštieľu v srdci mesta, hneď vedľa frekventovanej štvorprúdovky.
V plnej rýchlosti vpáli dnu cez roztrieskané okenice a pristihne tam Veľkého inkvizítora v ľudskej podobe. Klačiaci v strede miestnosti sa plne oddáva modlitbe, pričom je obkolesený haldami odpadkov, zakrývajúcich celučičký povrch podlahy.
Alex zosadne z dronu, zrealizuje proces premeny a o chvíľku už je vo svojom štandardnom turnajovom brnení pastelového odtieňu fialovej, s bielym plášťom a hustým perovým chocholcom na prilbe. Vzápäti tasí svoj dlhý, obojručný meč a riekne dunivo:

Alex232.
Dnes sme nemali v pláne nikoho zabíjať. Ale čím viac letíme na východ, tým viac akoby sa časom vraciame… A to ma začína kur*a srať!

Veľký inkvizítor.
Csss úplne Vám rozzzumieme, rytieri.

Alex232.
Cože?!

Veľký inkvizítor.
Viete, kedysssi tu zvykol ssstáť nádherný kaštieľ, dokonca široko-ďaleko jeden z najstarších, nesssúci názov po sssvätej Žofii. Priamo v tejto miessstnosssti sssom pomiloval nejednú paniu z hradu na neďalekom kopci a násssledne, v sssprievode bujarého potlesssku vtedajších ľudov, sssom tie isssté dámy na hranici upálil za cudzoloženie. No ako časss plynul, túto krajinu possstihlo ešte volačo horšie, než fundamentálny katolicizmusss. Niekoľko režimov — v ssspojitosti sss vrodenou zadubenosssťou väčšiny obyvateľstva — dosssiahlo takého ssstupňa dekadencie, kedy je už všššetkým všššetko absolútne ukradnuté. A tak tu dnesss ssstojíme nie na luxusssnej, ručne kresssanej a maľovanej dlažbe, ale na pomačkaných plassstových fľašiach, rozbitom skle a igelitkách…
V sssúčasnosti niektorí hovoria: Dosssť bolo minulosssti, voľme sssi budúcnosssť. Rovno sssa vásss ssspýtam: vyzerá to azda tak, že by tu niekoho niekedy nejaká minulosssť vôbec zaujímala? Nuž mi len povedzte, vážení rytieri, ako chce niekto formovať budúcnosssť, keď v tejto krajine ľudia buď rovno búrajú, alebo nechajú chátrať, v srdci miessst, takéto hissstorické ssskvosssty? Ono je to už raz tak; každý by chcel krásssnu zelenú korunu a trhať z nej sssladké plody. Lenže k tomu potrebuješ mať najprv zdravé korene. Naša krajina je ako vyssschnutá koruna bez plodov, bez kmeňa. Pokiaľ sssa chceme ako ssspoločnosssť niekam posssunúť, musíme zasssadiť nové semeno.

Alex232.
Áno, musíme, ale určite nie to tvoje, pretože v tomto momente ťa idem pridať na zoznam nesmrteľných eunuchov slúžiacich dynastii Achajmenovcov.

KONIEC ŠIESTEHO DEJSTVA